Verweile je poetický rozkazovací tvar slovesa verweilen, teda „zostať“ alebo „zotrvať“. V piesni zaznieva vo verši „Augenblick, verweile doch“: „Okamih, zostaň ešte“, čo vyjadruje túžbu zastaviť čas a predĺžiť dokonalý moment.
Je to nezvyčajné a zapamätateľné slovo, ktoré pôsobí takmer archaicky. Navyše odkazuje na slávnu vetu z Goetheho Fausta, vďaka čomu má v texte ešte hlbší, filozofický význam.
Rammstein v piesni „Zeit“ premýšľajú o čase ako o rieke, ktorá nás stále unáša dopredu. Vidíme, ale sme slepí, vrháme tiene bez svetla a z mladosti sa zrazu stáva núdza. Obraz je zámerne tvrdý: „Wir sterben weiter, bis wir leben“ [Ďalej umierame, až kým nezačneme žiť]. Človek sa ponáhľa k svojmu koncu, no na brehu už čaká nekonečno. Preto prichádza jednoduchá prosba: „Bitte bleib steh'n“ [Prosím, zostaň stáť]. Slovo Zeit znamená „čas“ a v refréne znie takmer ako naliehavé volanie, aby sa okamih konečne zastavil.
Najsilnejší moment prichádza v náručí milovaného človeka. Telo je ešte teplé, budúcnosť sa nedá privolať a krásna chvíľa sa skončí skôr, než sa na ňu stihneme pripraviť. „Ein jeder kennt den perfekten Moment“ [Každý pozná dokonalý okamih], lenže aj ten sa musí skončiť. Keď príde náš čas, je čas odísť, hoci človek prosí: „Augenblick, verweile doch“ [Okamih, zostaň ešte]. Práve v tom je sila piesne: najkrajší okamih nechceme vlastniť navždy, no čas sa nezastaví ani kvôli láske, ani kvôli strachu.