S'y faire je ustálené francúzske slovné spojenie, ktoré znamená „zvyknúť si na niečo“ alebo „zmieriť sa s tým“. V piesni sa opakuje v bolestivom kontexte, keď dieťa počúva, že si má zvyknúť na násilie, čo ešte viac zdôrazňuje jej temný a silný odkaz.
Stromae v tejto piesni používa uspávanku ako veľmi nepríjemný kontrast k tomu, čo dieťa počuje. Opakované „Dodo, l’enfant do“ [Hají, dieťatko, hajaj] znie ako nežné „hajaj“, no medzi týmito veršami sa odohráva domáce násilie. Dieťa má mlčať, aj keď otec udrie matku: „Il faudra s’y faire“ [Budeš si na to musieť zvyknúť]. Text potom hovorí aj o mužovi, ktorý dieťa zneužije, a prikazuje mu mlčať počas toho aj po tom. Práve pokojný rytmus uspávanky robí tieto slová ešte tvrdšími.
V ďalšej časti dieťa sleduje, ako sa násilie a vina prenášajú z dospelých na deti. Otec tvrdí, že „les grands hommes mâles ne pleurent pas“ [veľkí muži neplačú], ale zároveň bije ženu aj deti. Dieťaťu dokonca povie, že za to môže ono samo. Záver sa vracia k spánku, tentoraz ako k veľmi vzdialenému odpočinku: stačí ešte „quelques fois dormir“ [ešte niekoľkokrát zaspať], kým otec nevstane, a potom príde pokoj až „dans longtemps, très longtemps“ [o veľmi, veľmi dlhý čas]. Je to krátka, priamočiara a zámerne krutá ukážka toho, ako sa násilie v rodine vydáva za niečo normálne.