Мольфар (Molfar) Lyrics in Slovak by Kozak System
Мольфар [mol'far] je tajomná postava z karpatskej ľudovej tradície, ktorej sa pripisujú liečiteľské a magické schopnosti. Je to nezvyčajné a kultúrne veľmi zaujímavé slovo, ktoré sa v bežných piesňach objavuje len zriedka.
V piesni мольфар [mol'far] kráča bojiskom, oplakáva padlých a pokúša sa dať ich obeti zmysel. Nejde teda len o čarodejníka, ale aj o symbol človeka spojeného so zemou, prírodou a duchovným svetom.
V piesni „Мольфар (Molfar)” kráča molfar po bojisku, kde zostali mŕtvi vojaci a uhlie. Do dlaní berie zem, šepká jej a vdýchne si do duše tmavý popol. Keď prosí: „Нене, нене, земле моя“ [„Mami, mami, moja zem“], zem mu však neodpovedá. Molfar kľačí medzi padlými, pozerá k nebu a hovorí Bohu: „Не карай мольфара, Боже“ [„Netrestaj molfara, Bože“]. Vie, že nedokáže zachrániť vojakov. Môže ich iba pochovať.
Najsilnejší obraz prichádza neskôr: molfar mení čiernu zbraň na bociany a prosí, aby mohli odletieť. Zbraň, ktorá patrí vojne, sa tak v jeho predstave mení na vtáky smerujúce k nebu. Refrén je pritom zvláštne priamy: „Це война“ [„To je vojna“]. Molfar plače ako vietor, zatiaľ čo v krčme sa zabáva hrobár, a hlas piesne mu hovorí: „Не сумуй, козаче мольфар“ [„Nesmutni, kozácky molfar“]. Táto veta nezmaže smrť ani popol, skôr znie ako nemožná útecha pre človeka, ktorý na bojisku videl priveľa.
