Romanza je talianske slovo, ktoré sa prekladá ako "romanca" alebo "romantická pieseň". Je to nielen názov piesne, ale aj slovo, ktoré evokuje hlboké emócie a príbehy lásky.
V kontexte piesne Andrea Bocelliho, ktorá je plná melanchólie a túžby, slovo "Romanza" dokonale vystihuje jej podstatu. Je to slovo, ktoré sa v bežnej reči nepoužíva každý deň, a preto je zaujímavé a pamätné.
„Romanza“ od talianskeho speváka Andrea Bocelliho je rozprávanie o žene, ktorá pomaly odchádza, zatiaľ čo muž pri nej zostáva plný otázok. Hneď na začiatku počuje jej tichý zánik: „Già la sento morir“ [Už ju počujem umierať]. Zdá sa, že chce spať, vyhľadáva ho očami a potom odkladá „anche l’ultimo velo“ [aj posledný závoj] a „anche l’ultimo bacio“ [aj posledný bozk]. Obraz je tajomný a smutný, no text nevysvetľuje presne, či ide o smrť, koniec lásky alebo oboje. Muž si opakuje: „Forse è colpa mia, forse è colpa tua“ [Možno je to moja vina, možno tvoja].
Najsilnejší obraz prichádza v otázke „Ma la vita cos’è?“ [Ale čo je život?] Odpoveď neprichádza: život je preňho „tutto o niente“ [všetko alebo nič], možno dokonca bez dôvodu. Láska sa tu volá „una spina nel cuore che non fa dolore“ [tŕň v srdci, ktorý nebolí], čo znie zvláštne, ale presne vystihuje tiché trápenie. Okolo neho je „un deserto“ [púšť] a ľudia majú piesok v hĺbke srdca. Chcel by jej povedať, že je s ňou, no nemá odvahu ani silu. Opakované „Ave Maria“ [Zdravas’ Mária] dodáva scéne modlitbu a rozlúčku. Na konci už žena „se n’è andata a dormir“ [odišla spať] a on zostáva stáť pri svojom mlčaní, neskoro si uvedomujúc, čo jej nedokázal povedať.