На абордаж je dramatické námornícke spojenie, ktoré znamená „na abordáž“, teda zaútočiť na cudziu loď a preniknúť na jej palubu.
V piesni sa používa obrazne: milovaná osoba akoby útočila priamo na spevákovo srdce a úplne ho premáhala. Tento nečakaný pirátsky obraz robí frázu mimoriadne výraznou a zapamätateľnou.
„Вище Неба“ („Vyshche Neba“, teda „Vyššie než nebo“) je pieseň o človeku, ktorý sa v prítomnosti milovanej ženy úplne stráca. Keď sa deň končí, ona odchádza a pre neho sa zdá, že sa končí aj život: „Ти скоро підеш“ [Čoskoro odídeš]. Prosí ju: „Хоч сьогодні не йди“ [Aspoň dnes neodchádzaj]. Obraz „падаю в небо“ [padám do neba] je zámerne obrátený naruby. Nepadá dolu, ale hore, do priestoru bez konca, kde sa nemá čoho zachytiť. A žena je už „давно не сама“ [už dávno nie sama], takže jeho túžba naráža na skutočnosť.
Refrén znie ako obdiv aj výčitka: „Мила моя як то я без тебе“ [Moja milá, ako to bez teba zvládnem?], no ona ho „не пускаєш“ do duše [nepúšťaš ma k sebe] a „занадто високо літаєш“ [lietaš príliš vysoko]. Páči sa mi, ako text mieša nežnosť s trochu prehnanými, takmer bláznivými obrazmi. Studená voda nepomôže proti horúčave a vypiť spomienku nejde, pretože duša to nedovolí. Jej oči sú preňho naraz „моя небезпека“ [moje nebezpečenstvo] aj „щастя моє“ [moje šťastie]. Keď „наступаєш на абордаж“ [útočíš na palubu, obrazne sa na mňa vrháš], nemôže mlčať ani utiecť, lebo ona všetko vie. Láska tu nie je pokojné pristátie. Je to pád do neba, z ktorého niet ľahkého návratu.