Slovo невчасна znamená „nevčasná“ alebo „nevhodná“. Je to zaujímavé slovo, pretože nie je tak bežné ako iné prídavné mená a dodáva textu hĺbku.
V kontexte piesne „Квітка“ opisuje pocity, ktoré prichádzajú v nesprávnom čase, čo vytvára pocit melanchólie a túžby. Je to silné slovo, ktoré evokuje pocit niečoho, čo je mimo nášho dosahu alebo kontroly.
„Kvitka“ znamená po ukrajinsky kvet alebo kvetina. V texte je táto osoba zároveň jemná aj bolestivá spomienka: raz je „Холодна, голодна й невчасна“ [Chladná, hladná a nevhodná v čase], inokedy „То світла, то темна й неясна“ [Raz svetlá, raz temná a nejasná]. Rozprávač ju nechce pustiť z hlavy. Prosí ju: „Шукай в телефоні мій слід“ [Hľadaj v telefóne moju stopu] a predstavuje si, že „Цілуй у вікно мої губи“ [Bozkávaj moje pery na okne]. Je to pekne zvláštna predstava: namiesto skutočného bozku zostáva len odraz, správa alebo stopa v telefóne.
Vzťah pôsobí ako niečo prudké, čo prešlo životom príliš rýchlo. Dvojica sa „По колу ... прощались“ [dokola lúčila] a „По колу ... літали“ [dokola lietala], akoby sa stále vracala k rovnakému odchodu a rovnakému vzlietnutiu. Potom príde tvrdé priznanie: „Так швидко, так сильно й так мало“ [Tak rýchlo, tak silno a tak málo]. Kvetina sa napokon mení na znak na tele: „Як знак на моєму плечі ти квітка“ [Ako znak na mojom pleci si kvetina]. V tejto piesni teda kvet nie je iba nežná prezývka. Je to stopa po človeku, ktorý prišiel rýchlo, zasiahol silno a zostal v pamäti.