Harvoille znamená „máloktorým“ alebo „pre málokoho“. Je to zaujímavé slovo, pretože sa neobjavuje v každej piesni a nesie so sebou pocit exkluzivity a tajomstva.
V kontexte piesne „Ihmisten Edessä“ (Pred ľuďmi) sa fráza „Joka harvoille luetaan“ (Ktorá sa číta máloktorým) opakuje dvakrát. Naznačuje to, že príbeh lásky, o ktorom sa spieva, je niečo výnimočné a intímne, čo je zdieľané len s vyvolenými, a nie s davom ľudí, ktorí ich sledujú. Dodáva piesni hĺbku a romantický nádych tajomstva.
Priprav sa na pieseň, ktorá ťa vezme na prechádzku mestom plným ľudí, no zároveň ťa vtiahne do intímneho sveta dvoch ľudí. Jenni Vartiainen vo svojej piesni "Ihmisten Edessä" [Pred ľuďmi] rozpráva príbeh o láske, ktorá sa nebojí ukázať svetu. Predstav si, že bežíš na stanicu, lebo meškáš, a tam už na teba čaká tvoja láska, ktorá je "kaunis niin kuin aina" [krásna ako vždy].
Je to taký ten pocit, keď ste spolu a svet okolo vás prestane existovať. Ostatní ľudia "ei tiedä meistä mitään" [nevedia o nás nič] a "ei kuulu tähän tarinaan" [nepatria do tohto príbehu]. Je to príbeh, ktorý je "harvoille luetaan" [čítaný len málokomu]. Aj keď "joku huutaa meidän perään" [niekto na nás kričí], vy sa držíte za ruky a kráčate "ihmisten edessä" [pred ľuďmi], bez ohľadu na to, čo si myslia. Je to krásna óda na odvahu byť sám sebou a milovať bez strachu.