Umbrandet je poetické sloveso odvodené od Brandung (príboj) a znamená, že niečo človeka obklopuje ako vlny mora. V piesni opisuje, ako lyrický subjekt úplne pohlcuje prítomný okamih a more najlepších snov, čo tomuto nezvyčajnému slovu dodáva silný obrazný význam.
„Sonett In Dur“ znamená „Sonet v durovej tónine“. Už názov spája vznešenú básnickú formu s hudobným označením, no text je veľmi osobný: rozprávačka premýšľa, čo bolo jej životom pred stretnutím s milovaným človekom. Keď hovorí „Was suchte ich, bevor ich dich gefunden?“ [Čo som hľadala, kým som ťa našla?], minulosť sa jej rozplýva a zostáva z nej iba približná spomienka. Prítomnosť je naopak obrovská a celkom ju obklopuje: „So ganz umbrandet mich das Jetzt, dies’ Meer“ [Teraz ma úplne obmýva, toto more]. Je to pekný obraz chvíle, v ktorej sa stretávajú jej najlepšie sny.
Najsilnejšia je predstava, že láska jej vrátila farby sveta. Predtým zabudla, „wie süß die Vögel sangen“ [ako sladko spievali vtáky], no milovaný človek je pre ňu „der Jahre bunte Kleid“ [farebný odev rokov]. Ak odíde, čakajú ju „die weißen Winter und die Einsamkeit“ [biele zimy a samota] a už nikdy nebude jar. Tá posledná veta je zámerne trochu prehnaná, až kruto priama: bez tejto osoby sa pre ňu príroda aj čas prestanú obnovovať. Dota Kehr a Clueso tak prinášajú text, ktorý znie ako milostný sonet, ale v jeho strede je aj strach, že šťastie sa môže skončiť.