Trenchtown nie je len obyčajné slovo, je to názov konkrétnej štvrte v Kingstone na Jamajke, kde Bob Marley vyrastal. Je to miesto plné histórie a kultúry, ktoré formovalo jeho život a hudbu.
V piesni "No Woman No Cry" je Trenchtown spomínaný ako miesto spomienok na minulosť, na priateľstvá a na ťažké časy, ktoré prežil. Je to symbol domova a koreňov, ktoré ho naučili vytrvalosti a nádeji.
Tento reggae klenot od jamajského speváka Boba Marleyho často mätie ľudí svojím názvom. „No, woman, no cry“ totiž neznamená, že bez ženy nie je žiaden plač. V jamajskej patois to znamená priamu útechu: „Nie, žena, neplač“ („No, woman, don't cry“). Bob sa v texte vracia na dvor vládnych sociálnych bytov na Jamajke, keď spieva: „I remember when we used to sit in the government yard in Trenchtown“ (Spomínam si, ako sme sedávali na vládnom dvore v Trenchtowne). Trenchtown bolo chudobné geto v Kingstone, kde Marley vyrastal. Život tam bol tvrdý, no namiesto sťažovania sa skladba vyťahuje pekné, obyčajné chvíle: kamaráta Georgieho, ktorý zakladá oheň („Georgie would make the fire light“), vôňu horiaceho kmeňového dreva v noci a spoločnú kukuričnú kašu („cornmeal porridge“).
Popri spomínaní na dobrých priateľov, ktorých mali aj stratili („Good friends we've had, good friends we've lost“), sa Bob pozerá dopredu. Veľmi sa mi páči priamočiary a tvrdý riadok: „My feet is my only carriage, so I've got to push on through“ (Moje nohy sú môj jediný koč, takže musím ísť ďalej). Nemá peniaze na odvoz, no nevzdáva sa. Celá skladba stojí na tejto jednoduchej nádeji pre ženu či „malú sestru“, ktorej hovorí, aby si utrela slzy. Aj keď odchádza, stále jej opakuje istotu: „Ev'rything's gonna be alright“ (Všetko bude v poriadku).