Obłąkany znamená 'šialený' alebo 'pomätený'. Je to silné slovo, ktoré sa v bežnej reči nepoužíva často a dodáva textu dramatický nádych.
Sanah ho v piesni používa na vyjadrenie pocitu stratenosti a zmätenosti, keď spieva: "Dzisiaj na wielkim morzu obłąkany" (Dnes na veľkom mori šialený). Metaforicky opisuje stav mysle, keď sa človek cíti dezorientovaný a osamelý, ďaleko od domova a istoty.
Slová tejto piesne nenapísala Sanah, ale poľský romantický básnik Juliusz Słowacki. Báseň vznikla v roku 1836, keď žil v emigrácii a plavil sa po mori pri pobreží Egypta. Pri západe slnka sa obracia k Bohu: „Smutno mi, Boże!“ [Je mi smutno, Bože!]. Boh mu na západe rozlial dúhu svetla a pred ním zhasína slnko vo vode, no básnikovi je z tej krásy len ťažšie.
Najsilnejší je obraz bocianov, ktoré videl letieť nad morom a ktoré kedysi poznal „na polskim ugorze“ [na poľskom úhore]. Doma sa za neho každý deň modlí dieťa, on však vie, že jeho loď domov nepopláva, a netuší, kde ho raz pochovajú. Sanah tú starú báseň spieva ticho a pomaly, takže z nej je skoro modlitba, a refrén „Smutno mi, smutno mi, Boże“ [Smutno mi je, smutno mi je, Bože] sa vracia ako povzdych.