Egidą je zaujímavé slovo, ktoré sa v bežnej reči a piesňach neobjavuje často. Znamená „pod záštitou“ alebo „pod ochranou“.
V kontexte piesne „Było, Minęło“ Sanah spomína: „Byliśmy pod boską egidą“ (Boli sme pod božskou záštitou). Toto slovo dodáva textu poetický a mierne archaický nádych, naznačujúc, že ich vzťah bol kedysi chránený a požehnaný, čo kontrastuje so súčasným stavom rozchodu.
Pripravte sa na pieseň, ktorá vás chytí za srdce! Sanah v skladbe „Było, Minęło“ (Bolo, Prešlo) rozpráva príbeh o nevypovedaných slovách a premárnených šanciach. Predstavte si, že niekto, kto mohol byť pri vás a „čule ma bozkávať“ [čule mnie całować], nikdy nedal vedieť, čo k vám cíti. Teraz, namiesto nehy, ostáva len „výkrik a plač, o ktorom nikdy nedám vedieť“ [krzyk i płacz, o którym nigdy nie dam znać].
Sanah používa úžasné obrazy, aby ukázala, ako sa všetko zmenilo. Sneh v júli, mráz na juhu – to sú veci, ktoré sa nemajú stať, rovnako ako sa už nestretne s tým, koho čakala. „Môj hlas je alt, už nie soprán“ [Mój głos to alt, już nie sopran] – aj ona sa zmenila. Napriek tomu, že „boli sme pod božskou egidou“ [Byliśmy pod boską egidą] a ich ruky sa preplietli pri Varšavskej Syrenke, život ide ďalej. Visla stále tečie a Slnko ju hladí namiesto jeho pier. Je to sladká, no zároveň smutná pieseň o tom, ako sa veci skončili skôr, než vôbec začali.