Jutrznia znamená 'zornička' alebo 'ranná hviezda'. Je to poetické slovo, ktoré sa v bežnej reči nevyskytuje tak často, čo ho robí zaujímavým a zapamätateľným.
V piesni LemON používa toto slovo na vyjadrenie hlbokého citu a nádeje. Spieva: "Ty jesteś moją muzą, jesteś moją jutrznią" (Ty si moja múza, si moja zornička), čím prirovnáva milovanú osobu k svetlu, ktoré prichádza s úsvitom a prináša nový začiatok a inšpiráciu.
V piesni „Jutro“ od poľskej skupiny LemON sa zajtrajšok stále posúva podľa toho, kde práve stojíš. „Żadnego końca świata dziś nie będzie!“ [Dnes nebude žiadny koniec sveta!] znie ako trochu bláznivé upokojenie, hneď po ňom však príde „Bo w Tokio jest już jutro“ [Pretože v Tokiu je už zajtra]. V Tokiu je časové pásmo napred, takže nádej tu dostáva veľmi konkrétnu podobu: zajtrajšok už niekde začal. Oproti tomu East Village, štvrť v New Yorku, má stále „wczoraj“ [včerajšok]. Minulosť aj budúcnosť sú teda naraz na mape, zatiaľ čo rozprávač váha, či chce mať druhého človeka pri sebe a či vôbec môže mať „pewność absolutną“ [úplnú istotu].
Najsilnejšia rada piesne je jednoduchá: keď chceš odísť, nepozeraj ďaleko, urob jeden krok dopredu. Svet je plný chýb a hnevu, preto si rozprávač odmieta všetko vyriešiť dnes: „Na jutro to zostawię“ [Nechám to na zajtra]. Osoba, ku ktorej hovorí, je preňho „moją muzą“ [mojou múzou], „moją ciszą“ [mojím tichom] a „moją jutrznią“ [mojim úsvitom, ranným svetlom]. Keď prídu údery a strach, má sa pohybovať dopredu aj dozadu ako vietor. A hoci sa mu trasú ruky, stále dvíha meč. Pekne protirečivá myšlienka piesne znie: istotu vraj majú tí, ktorí premýšľajú menej, no on aj tak kráča ďalej. „Jutro“ tak nie je pokojný plán na budúcnosť, skôr rozhodnutie prežiť túto noc a nechať zajtrajšok, aby prišiel sám.