Lagom je typicky švédske slovo označujúce niečo „tak akurát“, teda ani príliš veľa, ani príliš málo. V piesni sa objavuje vo verši „I landet lagom är bäst“ („V krajine, kde je najlepšie všetko s mierou“), čo odkazuje na švédsky ideál umiernenosti a rovnováhy.
„Sverige, Sverige, älskade vän“ [Švédsko, Švédsko, milovaný priateľ] znie ako prívetivé oslovenie krajiny, no hneď po ňom prichádza zvláštny obraz: „En tiger som skäms“ [Tiger, ktorý sa hanbí]. Pieseň preto nie je iba veselou oslavou Švédska. Hovorí aj o rozpakoch a o chvíli, keď sa vážne veci zmenia na žart: „När allvaret har blivit ett skämt“ [Keď sa vážnosť stala vtipom]. Mlčanie tu navyše nie je pokojné, ale desivé: „När tystnaden skräms“ [Keď ticho naháňa strach]. Je to trochu láskavý a trochu prísny pohľad na krajinu, ktorá sama nevie, čo sa s ňou stalo.
Zároveň však pieseň otvára dvere dokorán. „Välkommen, välkommen hit / Vem du än är, var du än är“ [Vitaj, vitaj tu / Nech si ktokoľvek, nech si kdekoľvek] pozýva každého hosťa na verandu, k stolu a na ďalší midsommar, teda švédsku oslavu letného slnovratu. Na stole sú „färsk potatis och sill“ [nové zemiaky a sleď] a všetko pôsobí, akoby sa čas zastavil. Lenže potom príde dážď na okná, noc je svetlá v „krajine bez zvuku“ a poháre sa ticho ligocú, „lika tomma som ord“ [také prázdne ako slová]. Aj veta „I landet lagom är bäst“ [V krajine je najlepšie, keď je všetkého tak akurát] znie naraz ako švédsky ideál aj ako jemné podpichnutie. Priateľské privítanie teda zostáva otvorené, no pri stole cítiť aj prázdne miesto, o ktorom sa nehovorí.