Ficelles doslova znamená „šnúrky“ alebo „nitky“. Je to zaujímavé slovo, pretože sa v piesni používa v idiomatickom výraze.
Fráza „tirer les ficelles“ (ťahať nitky) znamená „ťahať za nitky“ alebo „ovládať situáciu z pozadia“. V kontexte piesne Gims spieva: „Artificielle, mais qui tire les ficelles“ (Umelá, ale kto ťahá za nitky?), čím naznačuje, že aj keď je niečo umelé, stále existuje niekto, kto to ovláda. Je to metafora pre skrytú moc a manipuláciu, čo dodáva textu hĺbku.
„Parisienne“ je hravý portrét ženy, ktorá má vlastný rozum a nepotrebuje turistické klišé. Rozprávač ju chce ako „une Parisienne“ [Parížanku], ktorá „traverse au feu vert“ [prechádza na zelenú] a „s’en fout d’la Tour Eiffel“ [je jej ukradnutá Eiffelova veža]. Práve tento kontrast je v refréne vtipný: namiesto dokonalej parížskej pohľadnice chce dievča, ktoré pozná pravidlá, no zároveň sa nenechá ohúriť slávnou pamiatkou. Na začiatku však obdivuje ženu z telefónu: „T’es la plus belle de mon tél’“ [si najkrajšia v mojom telefóne], hoci ju hneď nazve „artificielle“ [umelou]. Má pocit, že ho ovláda: „J’suis comme en laisse“ [som ako na vôdzke].
V ďalšej časti sa romantika mieša s nočným životom a pouličným slangom. Spomínajú sa Champs-Élysées, Avenue Montaigne, tlmené svetlá a veľké bankovky. Dievča však nechce iba zábavu: „Elle veut du sérieux, pas s’amuser“ [chce niečo vážne, nie sa len zabávať]. Rozprávač šoférovať nemôže, pretože „j’suis alcoolisé“ [som opitý], a ona preberá volant. „Les porcs“ [doslova prasatá, tu policajti] ho lokalizovali, takže v texte nechýba ani nervózna jazda a výhovorka s tunelom. Opakujúce sa „Parfois, comme l’oseille, tu t’en vas“ [niekedy, podobne ako peniaze, odídeš] pripomína, že aj príťažlivosť a peniaze môžu zmiznúť. Je to sebavedomá, trochu prehnaná noc v Paríži, kde sa za romantickým refrénom skrýva otázka, či je táto žena skutočná, alebo len ďalší obraz z telefónu.