Slovo "precipiti" pochádza zo slovesa "precipitare", ktoré znamená "spadnúť", "zrútiť sa" alebo "ponáhľať sa". Je to zaujímavé slovo, pretože má viacero významov a v kontexte piesne je použité veľmi expresívne.
V Annalisinej piesni "Dieci" sa objavuje vo vete "Se ci pensi precipiti", čo by sa dalo preložiť ako "Ak na to myslíš, spadneš/zrútiš sa". Tu naznačuje, že prílišné premýšľanie o niečom môže viesť k pádu alebo k unáhleným rozhodnutiam, čo dodáva textu dramatický a naliehavý tón.
„Dieci“ („desať“) je pieseň o vzťahu, ktorý sa rozpadá v chaose, daždi a neustálom odkladaní konca. Rozprávačka si už ani nepamätá, čo sľúbila, žiada druhého, aby sa rozhodol, a zároveň priznáva: „ho bisogno di quello che ho perso“ [potrebujem to, čo som stratila]. Obraz „Siamo dentro i ghiacciai“ [sme vo vnútri ľadovcov] pôsobí ako chlad medzi dvoma ľuďmi, zatiaľ čo „Dieci bocche sul mio cocktail“ [desať úst na mojom kokteile] pridáva trochu absurdný, opitý večierkový chaos. Keď spieva „sono fuori da me“ [som mimo seba], ide o taliansky výraz pre stav, keď človek stráca kontrolu alebo už nevie, čo so sebou.
Najsilnejší nápad prichádza v refréne: „l’ultima volta è sacra“ [posledný raz je posvätný]. Lenže posledný raz sa stále vracia, až z neho vznikne „dieci ultime volte“ [desať posledných razov]. Je v tom trochu humoru aj veľa sebaklamu: posledný bozk na ulici zrejme nebude posledný, keď druhému ešte píše „tra un’ora“ [o hodinu]. Po daždivom sobotňajšom večeri je návrat domov studený, no nie úplne trpký, pretože „questa notte si impara“ [táto noc učí]. Text si pomáha konkrétnymi spomienkami na oblečenie, ktoré sa k sebe nehodí, spánok na parkovisku, francúzske bozky doručené ako jedlo a „caffellatte corretto“ [caffè latte s pridaným alkoholom]. Práve tieto prehnané, trochu smiešne detaily robia z lúčenia nie čistý koniec, ale noc, ktorú si dvojica skúša ukončiť znova a znova.