Lohduttomin je superlatív od slova lohduton, čo znamená 'bezútešný' alebo 'zúfalý'. Pridanie prípony -min z neho robí 'najbezútešnejší' alebo 'najzúfalejší'.
V piesni Anna Puu používa toto slovo na opis pravidla, ktoré je najťažšie prijať: "Emme saa tarvita toisiamme... Tämä on sääntö lohduttomin" (Nesmieme sa navzájom potrebovať... Toto je najbezútešnejšie pravidlo). Je to silné slovo, ktoré vyjadruje hlboký emocionálny dopad tohto zákazu.
„Säännöt Rakkaudelle“ znamená „Pravidlá pre lásku“. Anna Puu v tejto piesni opisuje lásku, ktorá sa musí držať na uzde. Dvaja ľudia po sebe túžia, ale nechcú kvôli tomu klamať svojim blízkym doma. Prvé pravidlo znie: „Me emme saa haluta toisiamme“ [Nesmieme po sebe túžiť]. Nesmú si ani povedať: „Mitäpä jos kaiken riisuisimme?“ [Čo keby sme zo seba všetko zložili?] Je to priama, trochu provokatívna otázka o telesnej blízkosti. „Otvoriť poslednú bránu“ tu znamená prekročiť hranicu, po ktorej už nebude ľahké vrátiť sa späť.
Najsilnejší obraz prichádza v refréne: „Meidän täytyy keksiä säännöt rakkaudelle“ [Musíme vymyslieť pravidlá pre lásku]. Lásku si majú dovoliť iba v určených hraniciach, „zabrzdiť včas na križovatkách“ a „otočiť sa domov včas“. To znie skoro ako dopravné predpisy pre city, čo je práve na tom zaujímavé. Nesmú sa na seba pozerať tak, aby odhalili pravdu, nesmú sa potrebovať tak veľmi, že by bez seba nevedeli žiť. A predsa príde posledné pravidlo: „Emme saa hylätä toisiamme / Entä jos sittenkin rakastumme?“ [Nesmieme sa navzájom opustiť / A čo ak sa predsa len zamilujeme?] Pieseň tak zostáva medzi zákazom a túžbou, medzi návratom domov a otázkou, či sa dá láska vôbec udržať v hraniciach.