Unendlichkeit znamená „nekonečno“. Je to silné a poetické slovo, ktoré sa v piesňach neobjavuje každý deň.
V kontexte piesne „1000 Meere“ sa toto slovo používa na vyjadrenie obrovskej vzdialenosti a času, ktoré musia prekonať, aby sa opäť stretli. Fráza „Noch tausendmal durch die Unendlichkeit“ (Ešte tisíckrát cez nekonečno) zdôrazňuje ich odhodlanie a nádej, že sa nakoniec oslobodia a budú spolu.
„1000 Meere“ je pieseň o dvoch ľuďoch, ktorých od seba delí obrovská vzdialenosť, no nechcú sa vzdať návratu k sebe. Rozprávač kráča prázdnymi ulicami, noc ho akoby opustila a svet pôsobí zamrznuto: „Ein kalter Wind“ (Studený vietor), „die Sonne ist erfroren“ (slnko zamrzlo). V sebe však stále nosí obraz milovanej osoby a sľubuje: „Über tausend Meere, zurück zu dir“ (Cez tisíc morí, späť k tebe). Tisíc morí tu nie je konkrétna cesta s mapou, ale obraz pre všetky prekážky, čas a nekonečnú diaľku medzi nimi.
Najsilnejšia je jeho prosba o dôveru: „Wir müssen nur noch tausend Meere weit“ (Musíme prejsť už len tisíc morí) a „Dann sind wir endlich frei“ (Potom budeme konečne slobodní). Aj keď je cesta temná a trvá ako „tausend dunkle Jahre ohne Zeit“ (tisíc temných rokov bez času), obaja sa k sebe stále pohybujú: „Lass dich zu mir treiben / Ich lass mich zu dir treiben“ (Nechaj sa unášať ku mne / ja sa nechám unášať k tebe). Je v tom krásna, trochu prehnaná romantická predstava: všetko ostatné môžu nechať za sebou, prejsť nekonečnosťou a nájsť miesto, ktoré poznajú iba oni dvaja.