Dança Da Solidão Lyrics in Slovak by Marisa Monte, Paulinho Da Viola
Camélia je portugalské slovo pre kvet kamélie. Je to krásne a trochu neobvyklé slovo, ktoré sa v piesňach neobjavuje každý deň.
V kontexte piesne „Dança Da Solidão“ sa Camélia spomína ako meno osoby, ktorá „zostala vdovou“ (Camélia ficou viúva). Toto osobné použitie mena kvetu dodáva textu poetickú hĺbku a evokuje pocit krehkosti a straty, čo je ústredná téma piesne o osamelosti.
V piesni Dança Da Solidão od brazílskej umelkyne Marisy Monte, v spolupráci s Paulinhom da Violom, samota dostáva takmer hmotnú podobu: „Solidão é lava que cobre tudo“ [Samota je láva, ktorá všetko pokryje]. V ústach zanecháva horkosť a jej „zuby z olova“ [dentes de chumbo] sa usmievajú ťažko a nepríjemne. Rozprávač je tichý, zmierený a kráča „v rytme sklamania“ [no compasso da desilusão]. Preto sa v refréne tancuje: „Danço eu, dança você / Na dança da solidão“ [Tancujem ja, tancuješ ty / v tanci samoty]. Nie je to veselý tanec, skôr zvláštny spoločný pohyb ľudí, ktorí sa so sklamaním naučili žiť. Slovo „viu“ na konci verša je hovorové „vidíš“ alebo „vieš“, akoby spevák prihováral poslucháčovi priamo.
Ďalšie verše prinášajú krátke príbehy: Camélia ovdovela, Joana sa zamilovala a Maria sa pre svoju lásku pokúsila zomrieť. Potom zaznie otcovské varovanie, aby si syn dával pozor, no pri pohľade do budúcnosti nezabudol na minulosť. V nočnej hodine sa jeho myšlienky túlajú, prsty prechádzajú po viole, strunovom nástroji typickom pre brazílsku hudobnú tradíciu, a on pozoruje spln. A predsa príde nečakaný lúč nádeje: „Existe uma fonte de água pura“ [Existuje prameň čistej vody]. Kto sa z neho napije, už nebude cítiť horkosť. Práve tento obraz robí pieseň zaujímavou: po láve, olove a sklamaní sa objaví voda, ktorá môže človeka osviežiť.
