Oblìo znamená „zabudnutie“ alebo „záhuba“. Je to poetické a silné slovo, ktoré sa v bežnej reči nepočuje často.
V kontexte piesne Måneskin, „ZITTI E BUONI“, sa toto slovo objavuje vo verši „Risalirai dal tuo oblio“ (Vystúpiš zo svojho zabudnutia). Naznačuje to myšlienku prekonania ťažkých časov a vynorenia sa z temnoty alebo neznáma, čo dokonale vystihuje rebelský a povzbudzujúci tón piesne.
„ZITTI E BUONI“ znamená približne „buďte ticho a správajte sa slušne“. Måneskin túto vetu obracia naruby: rozpráva o ľuďoch, ktorí ich nechápu, súdia ich a radia im, aby sa prispôsobili. Rozprávač kráča v špinavom oblečení, s cigaretou medzi prstami, no zároveň tvrdo trénuje na „skok“, ktorému verí. Keď zaznie „Vi conviene stare zitti e buoni“ [Radšej buďte ticho a slušní], znie to skôr ako drzá odpoveď než ako poslušnosť. „Fuori gli attori“ [Herci von] zas vyháňa tých, ktorí podľa neho iba hrajú svoju rolu.
Najsilnejšia myšlienka sa vracia v refréne: „Sono fuori di testa, ma diverso da loro“ [Som mimo, ale iný než oni]. „Fuori di testa“ je hovorové vyjadrenie pre niekoho, kto je bláznivý alebo sa správa nepredvídateľne, no v piesni sa z neho stáva takmer odznak odlišnosti. Objavujú sa zatvorené dvere, kopanie do brán, výstup ako u horolezcov, voskové krídla a vietor, ktorý sa nedá zastaviť. Rozprávač nechce zostať dole, hoci priznáva slzy, samotu a nedostatok vzduchu: „Tu portami dove sto a galla“ [Vezmi ma tam, kde zostanem na hladine]. Je to hlučná, trochu provokatívna pieseň o odmietnutí cudzieho súdu a o tom, že byť „iný než oni“ môže byť presne dôvod pokračovať ďalej.