Подвенечная (Podvenechnaya) doslova znamená "svadobná" alebo "nevestina". Je to zaujímavé slovo, pretože sa priamo spája so svadbou a nevestou, čo v kontexte piesne dodáva textu špecifický nádych.
V piesni sa spomína "Мария Подвенечная птица" (Mária Svadobný vták). Toto spojenie evokuje obraz čistoty a nádeje, ale zároveň aj istú zraniteľnosť, keďže Mária je pripravená obetovať všetko za "Prazdnik urozhaya vo Dvortse truda" (Sviatok úrody v Paláci práce). Slovo je menej bežné a jeho použitie v tomto kontexte je poetické a núti zamyslieť sa nad osudom postavy.
Pieseň „Prazdnik urožaja vo Dvorce truda“ znamená „Sviatok úrody v Paláci práce“. Už tento názov spája dve zvláštne veci: oslavu úrody, teda plodov práce, a strohé miesto nazvané Palác práce. Rozprávač hovorí, že nech spievali akokoľvek, bolo to napokon ako mlčanie, a preto ich „святая вода“ [svätá voda] „мертвой стала“ [stala sa mŕtvou]. Smútok sa cez nich prehnal ako kolesá: „По нам проехали колеса печали“ [Prešli po nás kolesá smútku]. Napriek tomu kráčajú na podivnú slávnosť. Rosa z kolchozu a Mária, „podveniečnaja ptica“ [nevestin vták], sú ochotné dať všetko za lístok. Je v tom čosi komické aj zúfalé: lístok na oslavu je cennejší než všetko, čo majú.
Ďalšie obrazy pôsobia ako rozbitý sen. „Мы знаем, что машина вконец не исправна“ [Vieme, že stroj je úplne pokazený] a „дороги нет и не было здесь никогда“ [cesta tu nie je a nikdy tu nebola]. V červených kotloch je čierna sadza, medzi antickými ruinami ležia roztrhané vlaky a pod nohami chodcov sú plátna Ermitáže, teda obrazy patriace slávnemu petrohradskému múzeu. Dirigent je úplne hluchý, no hudba a sprievod stále pokračujú. Na konci sa objaví hviezda, ktorá spadla z neba a klope na dvere, zatiaľ čo rozprávač čaká v bezhviezdnej noci na móle. Najzaujímavejšie je, že pieseň nekončí príchodom do cieľa: „Мы в самом начале“ [Sme úplne na začiatku].