Заповедная Песня (Zapovednaya Pesnya) Lyrics in Slovak by Борис Гребенщиков (Boris Grebenshchikov)

Лицедей je zaujímavé slovo, ktoré sa dá preložiť ako „herec“, ale má aj starší, archaickejší význam „pokrytec“ alebo „šašo“.

V kontexte piesne Boris Grebenščikov spieva: „И никто мне не скажет, что я лицедей“ (A nikto mi nepovie, že som herec/pokrytec). Tu slovo naznačuje túžbu po autenticite a slobode od spoločenských očakávaní, kde sa človek nemusí pretvarovať alebo hrať rolu. Je to silné slovo, ktoré odráža hlbokú túžbu po úprimnosti a slobode.

Táto pieseň si predstavuje útek od prebytočného premýšľania do zvláštnej, takmer rozprávkovej prírody. Rozprávač prosí prírodu o „стакан молока от загадочных звёзд“ [pohár mlieka od tajomných hviezd] a hovorí, že svoj „умственный рост“ [duševný rast] jednoducho „пущу с молотка“ [predám v dražbe]. Je to vtipne prehnaný obraz človeka, ktorý chce odložiť múdrosť, zložité vysvetľovanie aj mestský život. Na dedine si postaví veľkú posteľ pre všetky kone, zostarne s bradou a bude behať s píšťalkou. Pri tom trvá na tom, že ho nikto nebude volať „лицедей“ [herec alebo pretvarujúci sa človek].

Najodvážnejší obraz prichádza vtedy, keď k nemu príde smrť: ľahne si vedľa neho v tichu a na jeho „ešte“ odpovie znova a znova. Smrť tu nie je vykreslená ako trest, skôr ako zvláštna spoločníčka posledného odpočinku, pri ktorej sa rozprávač raduje. Potom prosí anjelov, aby mu to nekládli za vinu a „не крутите мне хвост“ [nekrúťte mi chvostom, netrestajte ma ani mi nevyčítajte to]. Jeho obhajoba je jednoduchá: niekto predsa musí do hĺbky pochopiť krásu, a to na ceste „от Москвы до загадочных звёзд“ [od Moskvy až k tajomným hviezdam].