Ongelijk doslova znamená „nerovnako“ alebo „nesúhlasne“. Je to zaujímavé slovo, pretože má viacero významov a v kontexte piesne je použité veľmi poeticky.
V texte „Neem de klok mee, Zet hem ongelijk“ (Vezmi si hodiny, Nastav ich nerovnako) sa slovo „ongelijk“ nevzťahuje na fyzickú nerovnosť, ale skôr na narušenie poriadku a času. Vyzýva k tomu, aby sa čas zastavil alebo spomalil, aby sa predišlo koncu prítomného okamihu. Je to metafora pre túžbu po večnosti a odmietanie plynutia času.
Táto pesnička je ako malá bublina, v ktorej neexistuje nič iné než dvaja ľudia v jednej izbe. BLØF tu nehovorí o veľkých sľuboch ani budúcnosti, ale o úplne prítomnom okamihu. Všetko začína fyzicky a konkrétne: „Doe je jas uit“ [zlož si kabát], „Maak je haren los“ [uvoľni si vlasy], „Kom heel stil naast me liggen“ [príď si potichu ľahnúť ku mne]. Namiesto veľkej romantiky tu máš drobné, veľmi všedné gestá, z ktorých zrazu vznikne niečo strašne intímne.
Celá pieseň sa točí okolo jednej myšlienky, ktorú stále opakuje: „Ik ben niets dan dit / wat jij voor je ziet“ [nie som nič iné než toto, čo vidíš pred sebou]. Je v tom zároveň zraniteľnosť aj sloboda. On sa nehrá na niečo viac, neponúka masku, len seba v tom momente. Aj čas sa tu má pokaziť: „Neem de klok mee / zet hem ongelijk / laat de wijzers draaien“ [vezmi hodiny, nastav ich zle, nech sa ručičky točia]. Ako keby hovoril: poďme nechať čas zblázniť sa, nech nás neruší. A keď prosí „Wees nog even stil / wees nog even zoals nu / wees nog even hier“ [buď ešte chvíľu ticho, buď ešte taká, ako teraz, buď ešte chvíľu tu], je to ten typ piesne, ktorá ťa naučí slovíčka aj pocit „neodchádzaj ešte“, ale bez veľkých slov, len cez pár tichých obrazov a veľmi priamych viet.