Mannenhart doslova znamená „mužské srdce“ a je poetickou zloženinou slov mannen (mužské) a hart (srdce). V piesni označuje citlivé vnútro muža, ktoré sa skrýva pod tvrdým zovňajškom, takže pôsobí oveľa osobnejšie a zaujímavejšie než obyčajné slovo „srdce“.
„Mannenharten“ znamená „mužské srdcia“. Pieseň sa pozerá na muža, ktorý nevie vždy dobre ukázať, čo cíti. Keď mlčí, v skutočnosti chce povedať oveľa viac, než sa zdá: „Als ik zwijg, wil ik zoveel zeggen“ [Keď mlčím, chcem toho toľko povedať]. Zároveň však priznáva, že býva nepozorný. Zabudne na kompliment, hoci partnerku považuje za „de liefste“ [tú najmilšiu]. Je to sympaticky priame priznanie: lásku cíti, len ju nie vždy dokáže premeniť na slová alebo pozornosť.
Najzaujímavejšia je predstava tvrdého povrchu a mäkkého vnútra. „Van buiten lijk ik hard, maar prik er eens doorheen“ [Navonok vyzerám tvrdo, ale skús do mňa preniknúť] vyzýva druhého človeka, aby sa nenechal oklamať prvým dojmom. Muž v piesni nie je „man van steen“ [muž z kameňa], aj keď tak môže pôsobiť. Dokonca hovorí, že v sebe zostáva naraz „een jochie en een vent“ [chlapec aj dospelý muž]. To pekne vystihuje jeho rozpačitosť: chce byť dospelým partnerom, no stále má chlapčenskú nešikovnosť a potrebu, aby ho niekto naozaj uvidel. A keď sa v texte objaví „mijn mannenhart“ [moje mužské srdce], nejde o tajomný výraz, ale o obraz citlivého vnútra, ktoré sa skrýva za tvrdým správaním.