Cauchemars znamená 'nočné mory'. Je to silné slovo, ktoré sa v piesňach neobjavuje každý deň a dodáva textu dramatický nádych.
V kontexte piesne Angèle hovorí o tom, že rozdelenie Bruselu na základe jazyka by bol ten najhorší z jej nočných morí. Toto slovo zdôrazňuje jej hlboké citové puto k mestu a jeho jednote.
Angèle v tejto piesni vyznáva lásku k svojmu rodnému Bruselu, hoci ho porovnáva s veľkými mestami a priznáva jeho nedostatky. Brusel nemá newyorské veže, parížsku Seinu ani povesť „mesta lásky“, no speváčke to vôbec neprekáža. Keď sa po búrke objaví sivá obloha a dážď, ľudia si dajú pivo a idú oslavovať. Opakuje sa jednoduché a veľmi priame vyznanie: „Bruxelles, je t’aime“ [Brusel, ľúbim ťa] a „Tu m’avais manqué“ [Chýbal si mi]. Práve táto otvorenosť robí refrén takým nákazlivým.
Pieseň je aj o domove, ku ktorému sa človek vracia v hlave, aj keď ho volá Paríž. Angèle spomína konkrétne bruselské štvrte Marolles, Flagey, Saint-Gilles a Laeken, takže mesto nepôsobí ako vzdialená pohľadnica, ale ako miesto plné vlastných ulíc a spomienok. Na konci sa dotkne napätia medzi francúzštinou a flámčinou: predstava, že by si ľudia museli vybrať jednu stranu „len pre príbeh o jazyku“, je pre ňu najhoršia nočná mora. Preto prejde do flámčiny a povie: „Dank je Brussel“ [Ďakujem, Brusel]. Je to milé, trochu vtipné a veľmi presné poďakovanie mestu, ktoré jej dalo meno aj príbehy v oboch jazykoch.