Полнеба doslova znamená „polovica neba“. Je to zaujímavé slovo, ktoré sa v ruštine používa na opis niečoho, čo zaberá veľkú časť oblohy, často v súvislosti s počasím.
V kontexte piesne „Снег“ Zemfira používa toto slovo v spojení s búrkou: „В полнеба гроза“ (Búrka na pol neba). To vytvára silný a dramatický obraz obrovskej búrky, ktorá sa blíži, a dodáva textu hĺbku a vizuálnu predstavivosť.
„Снег“ znamená „sneh“ a celý text pôsobí ako krátka, zasnená scéna medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa k sebe snažia dostať. Rozprávačka hovorí: „Я вижу тебя“ [Vidím ťa] a „Слышу тебя“ [Počujem ťa]. Druhá osoba k nej beží „по крышам“ [po strechách], akoby sa ponáhľala cez celý zvláštny filmový obraz a bála sa, že príde neskoro. Nad nimi je „В полнеба гроза“ [búrka cez polovicu oblohy] a zároveň sa spomína „Полжизни назад“ [pred polovicou života]. Čas tu pôsobí nejasne, akoby sa minulosť a prítomnosť stretli v jednej búrke.
Najkrajší moment prichádza s čakaním na sneh: „Когда снег начнётся“ [Keď začne snežiť]. Rozprávačka prosí: „Отдай мне своё сердце“ [Odovzdaj mi svoje srdce], potom dodá: „Садись, и будем ждать“ [Sadni si a budeme čakať]. Je to trochu veľké a trochu nežne jednoduché. Neskôr žiada tajomstvá a cestu k tejto osobe: „Скажи мне свои тайны“ [Povedz mi svoje tajomstvá] a „И где тебя искать“ [A kde ťa mám hľadať]. Text nevysvetľuje, či ide o skutočné stretnutie, spomienku alebo predstavu. Necháva nás pri obraze dvoch ľudí, ktorí sa hľadajú a spolu čakajú na okamih, keď začne snežiť.