Épris znamená 'zamilovaný' alebo 'uchvátený'. Je to elegantné a trochu formálnejšie slovo pre vyjadrenie hlbokej lásky alebo vášne.
V piesni sa spieva o Paríži, ktorý je "épris de sa vieille cité" (zamilovaný do svojho starého mesta) a o nebi, ktoré je "épris de notre île Saint Louis" (zamilované do nášho ostrova Saint Louis). Toto slovo dodáva textu romantický a poetický nádych, ktorý je pre Paríž taký typický.
„Sous le ciel de Paris“ znamená „Pod parížskym nebom“ a práve nebo je tu takmer postavou. Pod ním vzniká pieseň v srdci chlapca, zamilované dvojice kráčajú ulicami a ľudia pri moste Bercy, pri hudobníkoch či len tak postávajúci chodci sa postupne pridávajú k spevu. Večer celé mesto spieva „l’hymne d’un peuple épris de sa vieille cité“ [hymnu ľudu zamilovaného do svojho starého mesta]. Slovo „Paname“ je hovorové pomenovanie Paríža, takže text znie blízko bežnej reči. A pri Notre-Dame sa môže objaviť aj dráma, pretože „à Paname, tout peut arriver“ [v Paname sa môže stať čokoľvek].
Najkrajší nápad prichádza v druhej polovici: parížske nebo miluje Île Saint-Louis už dvadsať storočí. Keď sa ostrov usmieva, oblečie si modrý odev, keď prší, je nešťastné, a keď žiarli na svojich „milióny milencov“, zahrmí. To je trochu prehnané a práve preto zábavné, akoby počasie malo vlastnú povahu. Leto, akordeón lodníka a dúha po búrke napokon prinášajú nádej. Pieseň tak kráča od mladého milenca a pouličnej hudby až k celému Parížu, ktorý spieva, žiarli, plače aj sa zmieruje so svojimi obyvateľmi.