S'efface znamená „vytráca sa“ alebo „mizne“, často postupne a takmer nebadane. V piesni sa spomienka na pieseň a zosnulé lásky pomaly stráca z rozprávačovej pamäti, čo vytvára krásny, melancholický obraz zabúdania.
Serge Gainsbourg tu spieva o láske, ktorá sa skončila, no spomienka na ňu stále odmieta odísť. Rozprávač prosí bývalú lásku, aby si spomenula: „Cette chanson était la tienne“ [Táto pieseň bola tvoja]. Ide o pieseň Les feuilles mortes, ktorej text aj melódiu v samotných slovách pripisuje Prévertovi a Kosmovi. Zakaždým, keď sa objavia jesenné listy, vracia sa mu na myseľ táto osoba aj „les amours mortes“ [mŕtve lásky]. Pekný obraz, ale aj trochu nemilosrdný: lásky sú síce minulé, no „n'en finissent pas de mourir“ [neprestávajú umierať].
Skúša žiť s inými, lenže ich piesne mu znejú jednotvárne a postupne mu na tom všetkom prestáva záležať. Potom si kladie jednoduchú, nepríjemnú otázku: „Peut-on jamais savoir par où commence / Et quand finit l'indifférence“ [Dá sa vôbec vedieť, kde ľahostajnosť začína a kde sa končí?]. Jeseň prejde, príde zima a on dúfa, že Prévertova pieseň sa raz vytratí z pamäti. Až vtedy budú jeho „mŕtve lásky“ naozaj mŕtve. Opakovanie posledných veršov pôsobí, akoby sa od minulosti chcel odtrhnúť, no stále ju ešte vyslovuje.