Kuolinmarssi doslova znamená „pochod smrti“. Je to silné a dramatické slovo, ktoré sa v piesňach nepočuje každý deň.
V názve piesne „Vapauden Kuolinmarssi“ (Pochod smrti slobody) sa toto slovo používa na vyjadrenie pochodu, ktorý vedie k zániku slobody. Je to metafora pre boj a obetu, ktorá je potrebná na dosiahnutie alebo udržanie slobody, aj keď to môže viesť k jej symbolickej smrti.
„Vapauden Kuolinmarssi“ znamená „Pochod smrti slobody“. Marco Hietala, umelec z Fínska, tu vedie rozprávača cez temný svet tuláka, krvi a prenasledovania. Na začiatku putuje podľa „kukkuloiden kutsu“ [volania kopcov] a hviezd, ktoré mu ukazujú smer. Potom však nebo odmieta jeho spoločnosť a peklo zostáva jedinou možnosťou. Obraz je drsný a veľmi konkrétny: „Minä vuodan jälkeni hankeen“ [Krvácam svoju stopu do snehu] a necháva svoje „hurtties“ [tvoje psy, skôr lovecké psy alebo psy prenasledovateľa], aby ho našli. Svojou krvou kreslí runový kruh uprostred smrti.
Refrén postupne mení cieľ jeho cesty. Najprv „Käyn jälleen vaeltamaan“ [Znova sa vydávam na putovanie], potom „Käyn orjas vapauttamaan“ [Idem oslobodiť svojho otroka]. Svet okolo neho tvoria hlavy na kolíkoch, otvorené oči a ústa, ktoré mlčky kričia. „Tyhjä harmonia, epäsointi virheetön“ [Prázdna harmónia, dokonalý nesúlad] znie ako výstižná predstava sveta bez slov a bez odpovedí. V závere sa pomsta a sloboda zlejú do jedného krvavého rozhodnutia: rozprávač volá druhého človeka k sebe, chce, aby mu vzal srdce, a končí výkrikom „Vapauteen, kuolemaan!“ [K slobode, na smrť!]. Je to text plný severského putovania, násilia a veľmi čierneho humoru, kde sloboda nemá bezpečný východ. Je vykúpená smrťou.