Luunmurskaaja doslova znamená „drvič kostí“. Je to silné a obrazné slovo, ktoré sa v bežnej reči ani v piesňach neobjavuje často.
V V kontexte piesne, kde sa spomínajú „kiviä“ (kamene) a „kylmän tuomion“ (chladný rozsudok), „luunmurskaaja“ evokuje predstavu niečoho nemilosrdného a ničivého, čo drví všetko, čo mu stojí v ceste. Je to metafora pre neúprosnú silu osudu alebo nejakého vonkajšieho tlaku.
Pripravte sa na poriadnu dávku sebareflexie a možno aj trochu existenciálnej krízy! Marco Hietala nás v piesni „Kiviä“ (Kamene) berie na cestu, kde sa cíti ako „Kasvoton, noita tuomion“ (Beztvárna čarodejnica osudu). Zistí, že jeho slová sa mu vracajú ako kamene v žalúdku – „sain kivet sappaisiin“ (dostal som kamene do žlčníka). Je to taký ten pocit, keď sa snažíš spievať, ale „Kivi kielellä, ei laulu mennytkään niin“ (S kameňom na jazyku, pieseň nešla tak).
Celá pieseň je plná silných obrazov, ako napríklad „Vain luodit avaruuden / Sora ilmat päästi puvustain / Minä leijun tyhjyyteen / Siellä vuoren seinään törmäilen“ (Len vesmírne guľky / Štrk vypustil vzduch z obleku / Vznášam sa do prázdnoty / Tam narážam do steny hory). Je to taká metafora pre životné prekážky a možno aj pre pocit straty kontroly. A ten refrén „Hoi! Kivet suuren taivaan / Hoi! Kivet maahan hautaan / Hoi! Kivet kaiken saavat / Hoi! Tähtien matkaajat“ (Hoj! Kamene veľkej oblohy / Hoj! Kamene do zeme, do hrobu / Hoj! Kamene dostanú všetko / Hoj! Cestovatelia hviezd) je taký silný, že si ho budete spievať celý deň. Je to taká pripomienka, že kamene sú všade okolo nás, či už doslova, alebo v prenesenom zmysle ako ťažkosti a výzvy.