Pastempomat je neologizmus, ktorý vznikol spojením slov "past" (minulosť) a "tempomat". Je to veľmi zaujímavé slovo, ktoré sa v bežnej reči nevyskytuje a je jedinečné pre túto pieseň.
V kontexte piesne "Pastempomat" od Dawida Podsiadła toto slovo metaforicky odkazuje na snahu ovládať alebo spomaliť plynutie času a spomienok, podobne ako tempomat udržuje stálu rýchlosť. Je to poetický spôsob, ako vyjadriť túžbu po kontrole nad minulosťou a jej vplyvom na prítomnosť.
Pieseň „Pastempomat“ od Dawida Podsiadła je taká melancholická jazda! Predstav si, že šoféruješ neskoro v noci, "Wpatrzony w białe snopy światła" [Pozerajúc sa na biele lúče svetla], ideš "pod prąd" [proti prúdu]. Je to, akoby si utekal pred niečím, alebo k niečomu, čo je možno posledná šanca, "ostatni rejs" [posledná plavba].
Cítiš tú samotu? Dawid spieva o tom, ako stráca zmysel, keď tam nie je jeho milovaná osoba: "Gdy ciebie nie ma, tracę sens" [Keď tam nie si, strácam zmysel]. Pýta sa: "Czemu jest mi tutaj aż tak źle" [Prečo mi je tu tak zle?], a priznáva, že "Krzywdzisz mnie już mniej" [Už mi ubližuješ menej], čo je v noci ľahšie priznať. Je to taká úprimná výpoveď o bolesti a hľadaní cesty, možno aj o nádeji, že "Odnajdę swój pas, tempomat, bieg" [Nájdem svoj pruh, tempomat, rýchlosť].