Vaquejada je tradičný brazílsky rodeový šport, kde jazdci na koňoch naháňajú býka a snažia sa ho chytiť za chvost a zraziť ho na zem v určenom priestore.
Je to slovo, ktoré je veľmi špecifické pre brazílsku kultúru a vidiecky život, najmä na severovýchode Brazílie. V kontexte piesne zdôrazňuje identitu speváka ako „vaqueiro“ (kovboja), ktorý je šampiónom v tomto športe, čo kontrastuje s jeho nečakanou slabosťou pre ženu z mesta.
V tejto piesni sa stretávame so spevákom, ktorý je stelesnením drsného kovboja. Je to šampión v rodeu, ktorý sa chváli: „Já derrubei boi no braço por todo estado“ [Holými rukami som zložil býkov po celom štáte]. Je to „Caboco do mato, amansador de burro bravo“ [Chlap z vidieka, krotiteľ divokých somárov]. Zdá sa, že ho nič nemôže zlomiť. Ale ako sám priznáva, jeho slabinou je srdce.
Jeho svet sa obráti hore nohami, keď sa objaví žena, ktorá je jeho úplným opakom. Je to dievča z mesta, vysoká „um metro e sessenta em cima do salto“ [meter šesťdesiat na vysokých opätkoch], zatiaľ čo on je „da poeira“ [z prachu] a ona „do asfalto“ [z asfaltu]. Jeden jediný bozk všetko zmení. Tento „beijo doce e delicado / Com sabor de vinho caro“ [sladký a jemný bozk / s príchuťou drahého vína] ho doslova „derrubou do cavalo“ [zhodil z koňa]. A výsledok? „Vaqueiro 'tá apaixonado“ [Kovboj je zamilovaný]. Je to klasický príbeh o tom, ako sa protiklady priťahujú, vyrozprávaný s chytľavým rytmom.