Fiammiferi znamená "zápalky". Je to zaujímavé slovo, pretože sa v piesňach neobjavuje každý deň a má silný vizuálny a metaforický náboj.
V kontexte piesne Achille Lauro spieva o "Quei ragazzi a vent'anni che bruciano fiammiferi" (Tí dvadsaťroční chlapci, ktorí pália zápalky). To evokuje obraz mladosti, ktorá je prchavá a intenzívna, podobne ako horiaca zápalka, ktorá rýchlo zhorí. Je to symbol pominuteľnosti a vášne mladého veku.
Achille Lauro, taliansky interpret, v piesni „Che Sarà“ („Čo bude?“) premýšľa o živote bez istých odpovedí. Hovorí, že už nemá dvadsať rokov, nevie, či ho druhý človek miluje, a predsa cíti, že jeho osud sa niekam blíži. V otázke „Che sarà?“ („Čo bude?“) sa neistota vracia ako refrén. Keď spieva „Siamo soli“ („Sme sami“), nejde o veľké vysvetlenie, skôr o jednoduchý obraz človeka, ktorý sa v strachu objíme sám, „ako keby si to ty“.
Text je miestami nežný a miestami poriadne priamy. Prosba „mami, stringimi, non guardare giù“ („mami, objím ma, nepozeraj dolu“) znie ako chvíľa strachu, v ktorej treba blízkosť. „È così stare al mondo“ znamená „také je byť na svete“, no hneď nato prichádza odmietnutie: „non è questo il posto per noi“ („toto nie je miesto pre nás“). Mladí ľudia tu „bruciano fiammiferi“ („pália zápalky“), obraz krátkeho, nebezpečne rýchleho vzplanutia, a život je opísaný ako cesta, do ktorej sa človek narodí bez návodu. Napriek zmienke o smrti pieseň nekončí iba temne: „E rideremo un giorno“ („A raz sa budeme smiať“) premieňa otázku, čo bude, na odvážne pokrčenie plecami.