Сто Часов (Sto Chasov) Lyrics in Slovak by Юрий Лоза (Yurii Loza)
Червонец (červonec) je starý ruský názov pre zlatú mincu, ktorá mala hodnotu desať rubľov. Je to zaujímavé slovo, pretože sa v bežnej reči už tak často nepoužíva a má historický nádych.
V kontexte piesne, kde spevák hovorí "Хоть за червонец, хоть за сто" (Či už za desaťrubľovku, či za sto), zdôrazňuje, že by zaplatil akúkoľvek cenu, aby mohol kúpiť kvety, ale v nebi ich jednoducho nie je kde zohnať. Slovo червонец tu symbolizuje peniaze a hodnotu, ktorú by bol ochotný dať.
V tejto piesni sa muž po dlhej ceste vracia k žene, ktorá naňho čakala. Neprichádza na dlhý pobyt, iba na „Сто часов“ [sto hodín], a práve preto chce každú chvíľu využiť naplno: „Скорей сними мою усталость“ [rýchlo zo mňa zlož únavu]. Táto veta neznamená doslova vyzliecť únavu, ale utešiť ho a pomôcť mu znovu nabrať sily. Prosí ju, aby priniesla na stôl všetko, čo má, a aby dnes odložila zlé správy. Veľmi pekný je aj jeho trochu vtipný výhovor: „Прости, я снова без цветов“ [prepáč, zase som bez kvetov], pretože po pol dni strávenom vo vzduchu sa vraj kvety nedajú kúpiť ani „за червонец, хоть за сто“ [za desať rubľov, hoci aj za sto]. Slovo червонец je staršie pomenovanie bankovky v hodnote desať rubľov.
Stretnutie je nežné, no krátke a neisté. Všimne si, že žena schudla a vyzerá mladšie, takže je mu ešte drahšia. Obaja vedia, že po sto hodinách ho čaká ďalšia „нелёгкий дальний путь“ [ťažká ďaleká cesta]. Jej čakanie sa v piesni mení na obraz „венок из ожиданий“ [veniec z očakávania], teda na dlhé čakanie, ktoré si nesie po celý zvyšok života. Sľuby ho neupokoja, ale verí, že ona naňho počká a on zasa priletí, hoci iba na ďalších sto hodín. Práve táto konkrétna, trochu smutná dohoda robí refrén taký zapamätateľný: dnes spolu nezaspia skoro, lebo spoločného času majú žalostne málo.
