Тризуба je genitív slova "тризуб" (tryzub), čo znamená "trojzubec". Je to štátny znak Ukrajiny, symbol s hlbokou historickou a kultúrnou hodnotou, ktorý sa objavuje už od čias Kyjevskej Rusi.
V kontexte piesne, kde sa spieva "Де Бог тризуба в землю вколотив" (Kde Boh trojzubec do zeme vrazil), slovo "тризуба" evokuje silný obraz božského založenia a ochrany ukrajinskej zeme. Je to výrazný symbol národnej identity a suverenity, ktorý je pre Slovákov ľahko rozpoznateľný a zároveň nesie hlboký význam v ukrajinskom kontexte.
„ЗАПОВІТ“ (ZAPOVIT) od ukrajinského interpreta YARMAK znie ako osobný sľub krajine a jej ľuďom. Text putuje od Karpát cez Polissiu, Donbas a Tavriu až po Cherson a Čierne more. Ukrajina tu nie je iba miesto na mape: je to domov, rod, jazyk, piesne, mestá aj stepi. Verš „Це мій край, це мій степ“ [Toto je môj kraj, toto je moja step] hovorí priamo a hrdo. Trojzubec v zemi odkazuje na ukrajinský štátny symbol, zatiaľ čo „Софія-мати“ [matka Sofia] pripomína Sofijský chrám v Kyjeve. Keď YARMAK spieva „Моя мова мій кордон“ [Môj jazyk je moja hranica], jazyk predstavuje ako hranicu, ktorú treba chrániť. Aj „Щедрика акорди“ [akordy Ščedryka] odkazujú na známu ukrajinskú koledu, ktorú svet pozná aj ako melódiu „Carol of the Bells“.
Pieseň má aj bojovú a nádejnú stránku. Hovorí o mestách, ktoré stoja, o slobode, ktorú si nemožno nechať vziať, a o deťoch vychovávaných na príbehoch hrdinov. Mená Azov, Tendra a hora Aj-Petri rozširujú obraz Ukrajiny od pobrežia až po Krym. Verš „Ще рани заживуть і ще розквітнуть лани“ [Ešte sa zahoja rany a ešte rozkvitnú polia] spája bolesť s prísľubom obnovy. Najkrajší odkaz prichádza na konci: „В своїй хаті своя правда, своя сила, своя воля“ [Vo vlastnom dome je vlastná pravda, vlastná sila, vlastná vôľa]. „Chata“ tu znamená vlastný domov a vlastné miesto vo svete. Nie je to tichá prosba, skôr hrdé vyhlásenie: tento domov má svoju pamäť, svoju krásu a právo rozhodovať o sebe.