Wunder znamená „zázrak“, teda niečo výnimočné a takmer neuveriteľné. V piesni sa objavuje v myšlienke, že by bolo hlúpe prestať veriť v zázraky, čo symbolizuje nádej, že vzťah sa ešte môže zachrániť napriek všetkým prekážkam.
„An Wunder“ od nemeckého interpreta Wincenta Weissa je pieseň o dvojici, ktorá sa od seba vzďaľuje, hoci ešte nechce odísť. Rozprávač priznáva: „Meine Welt ist gerade zu klein“ [Môj svet je teraz príliš malý] a má pocit, že svet toho druhého sa doň už nezmestí. Obaja si kedysi mysleli, že budú spolu navždy, no teraz si kladú nepríjemnú otázku: „Wann haben wir angefangen aufzuhören?“ [Kedy sme začali prestávať?] Je to pekne zvláštna formulácia, akoby sa vzťah nekončil jedným veľkým rozhodnutím, ale pomaly, po malých krokoch.
Napriek „tausend Gründe zu gehen“ [tisícom dôvodov odísť] stačí rozprávačovi jediný dôvod zostať: stále verí v nich dvoch. Prosí druhého, aby si všimol, že „wir alles sind, was uns reicht“ [sme všetko, čo nám stačí]. Refrén používa výraz „schön blöd“, čo znamená približne „bola by to naozaj hlúposť“, a tvrdí, že bolo by hlúpe neveriť na zázraky a neskúsiť to znova, aj keď proti nim stojí veľa prekážok. Dokonca sa drží aj partnerkinho „kleinen vielleicht“ [malého možno], teda opatrnej nádeje, že ešte nie je všetko stratené. Je to sympaticky tvrdohlavá pieseň o tom, že láska niekedy potrebuje čas, ale aj ochotu riskovať.