Atlantis odkazuje na mýtické stratené mesto, ktoré sa podľa legendy potopilo do oceánu. Je to slovo plné tajomstva a drámy.
V kontexte piesne, "my Atlantis" je metaforou pre vzťah, ktorý sa rozpadá a potápa, rovnako ako legendárna Atlantída. Spevák hovorí "I can't save us, my Atlantis, we fall" (Nemôžem nás zachrániť, moja Atlantída, padáme), čo krásne vyjadruje pocit straty a bezmocnosti.
„Atlantis“ od britského dua Seafret je silná a emotívna balada o konci jedného vzťahu. Pieseň používa krásnu a zároveň smutnú metaforu: prirovnáva lásku k mýtickému mestu Atlantída, ktoré sa potápa a nedá sa zachrániť. Spevák spieva: „Nemôžem nás zachrániť, moja Atlantída, padáme.“ Tento vzťah bol podľa textu postavený na vratkých základoch („We built this town on shaky ground“), takže jeho zánik bol takmer nevyhnutný.
Text sa zaoberá aj bolesťou spôsobenou slovami, ktoré sa už nedajú vziať späť („You can't take back the things you said“). Pocit opustenosti a blížiaceho sa konca umocňuje obraz vtákov, ktoré odlietajú zo stromov („Now all the birds have fled“). Spevák vyjadruje hlboký smútok a dokonca pochybnosti o sebe samom, keď sa pýta: „Možno nie som stvorený pre lásku.“ Je to pieseň o bezmocnosti, strate a bolestivom poznaní, že niektoré veci, aj keď sú krásne, sa jednoducho nedajú zachrániť.