Abendrot doslova znamená „večerná červeň“ a odkazuje na krásne, často dramatické farby oblohy pri západe slnka. Je to poetický výraz, ktorý sa v bežnej konverzácii nepoužíva tak často ako jednoduchšie „Sonnenuntergang“.
V kontexte piesne „Santiano“ evokuje „Abendrot“ pocit dobrodružstva a túžby po diaľkach, keď námorníci plávajú „hinein ins Abendrot“ (do západu slnka). Je to obraz slobody a nekonečných možností na otvorenom mori.
„Santiano“ je námornícka pieseň o odchode, slobode a volaní mora. Rozlúčka s dievčaťom bolí a slzy sú „slané a hlboké ako more“, no námorníkovo srdce stále horí. Príkazy „Leinen los!“ [uvoľnite laná!] a „Volle Fahrt!“ [plnou parou!] znejú ako energický pokyn posádke: zdvihnúť plachty a vyraziť priamo tam, kam volá more, do večerného červánku. Opakované „Segel hoch“ [plachty hore] dodáva refrénu rytmus, akoby ste spolu s posádkou naozaj ťahali laná.
Námorník nepotrebuje domov ani peniaze. Jeho hradom je celý svet a prikrývkou nebeská obloha, takže život na lodi preňho znamená úplnú voľnosť, hoci cena za ňu je ďalšia rozlúčka. Chce doplávať na miesto, „kde sa mesiac ponára“, ešte pred svitaním. „Santiano“ funguje ako volanie na cestu a názov piesne zároveň. Je to jednoduchý, dobrodružný obraz človeka, ktorý radšej nasleduje vietor a more než zostane v bezpečí na pevnine.