Morgenglanz doslova znamená „ranná žiara“ alebo „ranný lesk“. Je to poetické slovo, ktoré sa v bežnej reči nepoužíva tak často ako napríklad „ráno“.
V kontexte piesne, ktorá oslavuje prírodu a bohyňu Gäu, toto slovo evokuje krásu a sviežosť úsvitu, keď je svet ešte nedotknutý a plný života. Je to obraz, ktorý dokonale vystihuje úctu k prírode, ktorá je ústrednou témou piesne.
„Gäa“ od nemeckej speváčky Oonagh je oslava Zeme ako živej matky. Text začína ranným svetlom ukrytým v listoch a kvapkami rosy: „Morgenglanz, von Tau bedeckt“ [ranný jas pokrytý rosou]. Gäa žije „in uns, in Fels und Wald“ [v nás, v skalách a v lese], chráni svet a dáva Zemi jej podobu. Najkrajšia myšlienka prichádza priamo: „Du bist in uns, wir sind in dir“ [Ty si v nás, my sme v tebe]. Človek tu nie je oddelený od prírody. Jej dych nesie dušu, jej srdce bije v nás a život sa riadi jej večným pulzom.
Refrén pridáva obradný, takmer rozprávkový tón. Popri mene Gäa sa opakujú slová pre oheň a vodu, vzduch a zem, takže príroda pôsobí ako sila, ktorá spája všetky živly. Výzvy „Lausch dem Wind, erhör die Nacht“ [Načúvaj vetru, vypočuj noc] a „Öffne dich, sie nimmt dich auf“ [Otvor sa, ona ťa prijme] pozývajú človeka, aby sa zastavil a počúval svet okolo seba. Pieseň preto nie je príbehom s dejom, skôr piesňou vďaky a spojenia: Gäa „webst die Welt, bis ans Ende der Zeit“ [tká svet až do konca času] a jej rytmus pokračuje v každom živom tvore.