Saudade je jedinečné portugalské slovo, ktoré nemá priamy ekvivalent v mnohých jazykoch, vrátane slovenčiny. Opisuje hlboký pocit melancholickej túžby alebo nostalgie po niečom alebo niekom, kto je preč, s vedomím, že sa to už nemusí vrátiť.
V kontexte piesne Nuno Ribeiro vyjadruje silnú túžbu po Márii Joane, ktorá nie je s ním. Slovo „saudade“ sa v texte opakuje, zdôrazňujúc bolesť a prázdnotu, ktorú cíti bez nej, a je ústredným motívom piesne.
Tento chytľavý portugalský hit ťa zavedie priamo do príbehu človeka, ktorý sa presťahoval zo severu Portugalska na juh do Lisabonu za svojím snom: „Eu vim do norte direto a Lisboa / Atrás de um sonho“ (Prišiel som zo severu priamo do Lisabonu / Za snom). V novom meste mu však všetko pripomína jeho lásku. Dokonca aj typický severo-portugalský zapekaný sendvič s pikantnou omáčkou už bez nej nefunguje: „A francesinha já não tem picante“ (Francesinha už nemá pikantnosť). Lisabon je síce plný príležitostí, no bez Marie Joany je tam len prázdno a nekonečné množstvo prebdených nocí.
Celá skladba stojí na typickom portugalskom slove saudade – ťažko preložiteľnom pocite hlbokej túžby, smútku a spomienok na niekoho, kto je ďaleko („Mas a saudade vai continuar / No meu peito a chamar“ – Ale saudade bude pokračovať / V mojej hrudi volať). Riešenie celej tejto bolesti je pritom v texte úplne priamočiare a praktické: „Maria Joana, apanha o primeiro autocarro / Vem ficar p'ra sempre do meu lado“ (Maria Joana, sadni na prvý autobus / Príď a zostaň navždy po mojom boku). Žiadne komplikované metafory, jednoducho si kúp lístok na autobus a príď!