Schijn znamená „zdanie“ alebo „pretvárka“, teda vonkajší obraz, ktorý nemusí zodpovedať skutočnosti. V piesni výraz doorgaan met de schijn opisuje pokračovanie v predstieraní, že je všetko v poriadku, hoci sa dievča vo vnútri cíti osamelo a nešťastne.
Maan, speváčka z Holandska, v tejto piesni sleduje dievča, ktoré sedí samo vo vlaku, schováva sa do kabáta a cez okno premýšľa: „Hoe zou het voelen jezelf te zijn?“ [Aké by bolo byť sama sebou?] Navonok sa usmieva, no vnútri ju to bolí: „Ze huilt maar ze lacht“ [Plače, ale smeje sa]. Keď kráča mestom, v odraze okna uvidí inú verziu seba. Vie, kto tam stojí, ale nechce ňou byť, a tak pokračuje v pretvárke. Je to veľmi konkrétny obraz človeka, ktorý všetkým opakuje, že je „vždy v pohode“, hoci sa tak vôbec necíti.
Najsilnejší zlom prichádza v otázke, čo by sa stalo, keby sa zajtra prestala skrývať a vymenila svoju „lepšiu“ verziu za skutočnú tvár. Budú ju priatelia stále milovať, ak bude plakať a nebude sa smiať? Opakované „ze laat het los“ [necháva to tak, púšťa to z hlavy] znie ako rozhodnutie prestať držať všetko pod kontrolou. Na konci sa rozprávanie presunie z „ona“ na „ja“: teraz sedí vo vlaku sama a pýta sa, ako chutí skutočná vlastnosť byť sebou. Úsmev však ešte nezmizol. Práve v tom je pieseň taká úprimná: byť pravdivá k sebe neznamená, že človek prestane mať ťažké chvíle.