Funambule označuje akrobata, ktorý kráča po lane, teda povrazolezca. V piesni je výraz použitý obrazne: speváčka sa cíti, akoby balansovala na hrane a snažila sa nestratiť rovnováhu v silných emóciách po rozchode.
V piesni On Était Beau od francúzskej speváčky Louane sa rozprávačka stále vracia myšlienkami k človeku, ktorý jej chýba. Myslí naňho „Sur les trottoirs je pense à toi“ [Na chodníkoch myslím na teba], „Dans la nuit noire je pense à toi“ [V tmavej noci myslím na teba] aj „Sous les réverbères je pense à toi“ [Pod pouličnými lampami myslím na teba]. Kamkoľvek ide a v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, spomienka sa vracia. Názov znamená Boli sme krásni. Refrén však túto krásu hneď komplikuje: „On accélérait sans freins“ [Zrýchľovali sme bez bŕzd] a „On s’aimait trop / Pour s’aimer bien“ [Milovali sme sa príliš na to, aby sme sa vedeli dobre milovať]. Ich vzťah bol silný, ale nevedel spomaliť.
Najsilnejšie na piesni je, ako sa opakované „je pense à toi“ [myslím na teba] postupne mení na vyčerpanie. Rozprávačka hovorí „Je suis désolé je pense à toi“ [Prepáč, myslím na teba], „Presque obsédé je pense à toi“ [Takmer posadnuto myslím na teba] a neskôr „Je m’étouffe“ [Dusím sa] či „Je perds mon souffle“ [Strácam dych]. Francúzske „j’ai le cafard“ znamená „mám depku“ alebo „je mi smutno“, nie doslova, že má švába. Obraz povrazolezca, ktorý kráča „En funambule“ [Ako povrazolezec], pekne ukazuje neistotu po rozchode. A keď prizná „Je me dégoûte“ [Som si zo seba znechutená], pieseň už nie je sladkou spomienkou. Je to priznanie, že krásne chvíle zostali v minulosti, zatiaľ čo ona stále krúži okolo jednej osoby, jednej ľútosti a jednej otázky, prečo sa láska, ktorá bola taká veľká, nedokázala stať pokojnou.