Naufragare znamená „stroskotať“ alebo „zažiť stroskotanie“, pôvodne v súvislosti s loďou. V piesni sa používa obrazne vo verši „mentre lascio naufragare un ridicolo pensiero“ („kým nechávam stroskotať jednu smiešnu myšlienku“), teda speváčka sa rozhodne nechať nezmyselnú myšlienku zmiznúť pod hladinou. Je to poetické a výrazné slovo, ktoré sa v bežných piesňach objavuje len zriedka.
„Gli Ostacoli Del Cuore“ znamená „Prekážky srdca“. Elisa, talianska speváčka, v tejto piesni spolu s Ligabuem opisuje vzťah ako cestu cez vnútorné bariéry, tajomstvá a nevypovedané veci. Hneď na začiatku sa medzi týmito prekážkami objaví „un principio di magia“ [zárodok mágie]. Je v tom zvláštna zmes večera, ktorý nechce skončiť, a noci, ktorú by človek najradšej vyhodil ako nevydarený vianočný balík. Páči sa mi aj jemne vtipná predstava tajných myšlienok, ktoré si človek starostlivo chová, no potom zistí, že ich už niekto odhalil. A ešte väčšia irónia? Rozprávač priznáva, že tie myšlienky vlastne prezradil sám: „Sono io che li ho prestati“ [som to ja, kto ich požičal].
Najsilnejšie sa vracia otázka „Quante cose che non sai di me“ [Koľko vecí o mne nevieš]. Spoločná cesta teda nie je hotový plán. Nesie si veci, ktoré treba spoznať a zaslúžiť, ale aj také, ktoré treba cestou odhodiť. Pri pohľade na more sa rozprávač pokúša nechať „naufragare un ridicolo pensiero“ [stroskotať smiešnu myšlienku]. Medzi tým, čo človek hovorí, a tým, čo naozaj robí, vzniká energia, pohyb a hluk: „Fa rumore camminare fra gli ostacoli del cuore“ [Je hlučné kráčať medzi prekážkami srdca]. Pieseň tak nepodáva jednoduchú romantickú odpoveď. Ukazuje skôr dvoch ľudí, ktorí si počas spoločnej cesty odhaľujú neznáme časti, niečo si musia zaslúžiť a niečoho sa musia zbaviť.