Solfège je hudobný termín, ktorý označuje systém čítania a spievania nôt pomocou slabík (do, re, mi...). Je to trochu neobvyklé slovo v textoch piesní, čo ho robí zaujímavým.
V kontexte piesne Edith Piaf, "J'en ai tout un solfège sur cet air qui bat", sa používa metaforicky. Znamená to, že má celú "hudobnú partitúru" smútku a spomienok, ktoré sú usporiadané a neustále sa opakujú ako melódia. Je to kreatívny spôsob, ako vyjadriť hĺbku a pretrvávanie jej emócií.
Pripravte sa na pieseň, ktorá vás chytí a nepustí! Edith Piaf v „Padam, Padam“ spieva o melódii, ktorá ju prenasleduje dňom i nocou. Nie je to len taká obyčajná pieseň, je to melódia, ktorá je s ňou odjakživa, „Il vient d'aussi loin que je viens“ [Prichádza z tak ďaleka ako ja]. Je to ako starý priateľ, ktorý sa vždy objaví v nevhodnú chvíľu, aby jej pripomenul všetko, čo prežila. Dokonca jej aj skáče do reči, „Mais il m'a coupé la parole“ [Ale prerušil ma].
Táto melódia je ako zrkadlo, ktoré jej ukazuje prstom na minulé lásky a spomienky. „Il dit: Rappelle-toi tes amours“ [Hovorí: Spomeň si na svoje lásky]. Je to ako keby jej hovorila, že „Y a pas d'raison Pour qu'tu n'pleures pas“ [Nie je dôvod, prečo by si neplakala] so všetkými tými spomienkami. Piaf sa cíti, akoby „traîne après moi Comme une drôle d'erreur“ [ťahala za sebou ako zvláštnu chybu] túto melódiu, ktorá pozná všetky jej tajomstvá. Je to pieseň, ktorá bije „comme un coeur de bois“ [ako drevené srdce] a núti ju prežiť celú komédiu lásky znova a znova. Je to naozaj silné, ako dokáže jedna melódia vyvolať toľko emócií!