Diyar je poetické slovo pre „krajinu“, „zem“ alebo „ďaleký kraj“ a v bežnej turečtine sa používa menej často než jednoduché slovo ülke. V piesni vo verši “Kendini bu diyardan kurtar” znamená „zachráň sa z tohto kraja“, čím vytvára tajomnú atmosféru mesta, z ktorého treba uniknúť.
V texte sa mieša nežnosť s obrazmi mesta, z ktorého treba uniknúť. Rozprávač nechápe, prečo niekto ublížil jeho „bábätku“: „Üzmüşler bebeğimi“ [Zarmútili moje dieťa]. Keď sa naňho niekto dlho pozerá, „Tam yüzüne dalmışken / Çizmiş kendi resmini“ [Práve keď som sa ponoril do jeho tváre, nakreslil si vlastný obraz]. Je to zvláštna, takmer filmová chvíľa, v ktorej sa tvár mení na plátno. Potom prichádza naliehavá prosba: „N'olursun kaç kurtar / Kendini bu diyardan“ [Prosím, uteč a zachráň sa z tejto krajiny]. Slovo yâr znamená milovaný človek alebo drahá osoba, takže oslovenie „Yâr“ [Miláčik] znie veľmi osobne.
Najsilnejší obraz patrí mestu: „Sar, bu şehri en başından yak / İyice yak“ [Obkľúč toto mesto a vypáľ ho úplne, od začiatku]. Turecké sar môže znamenať „obopni“ či „obkľúč“ a yak „zapáľ“, preto je táto veta zámerne prudká a trochu prehnaná. Slnko hľadá svoju cestu, no mesiac ho stále prenasleduje: „Güneş'i ararken / Peşini bırakmaz Ay“ [Keď hľadáš Slnko, Mesiac ťa neprestane sledovať]. Napriek tomu noc nie je bez konca: „Ne yalnızlık ne hüzün / Bu gecenin gündüzü var“ [Ani samota, ani smútok, táto noc má svoje ráno]. A keď sa múry mesta zužujú a človek si nemá myslieť, že je nesmrteľný, pieseň radšej volí útek, oheň a sen, z ktorého nik nechce zobudiť.