Джана je v ruštine neformálne oslovenie, ktoré sa dá preložiť ako „miláčik“, „drahá“ alebo „duša moja“. Je to slovo s hlbokým citovým nábojom, často používané v piesňach a poézii na vyjadrenie lásky a náklonnosti.
V kontexte tejto piesne, kde sa spevák lúči s milovanou osobou, slovo „Джана“ zdôrazňuje hĺbku jeho citov a smútok zo straty. Je to ústredné slovo, ktoré sa opakuje a podčiarkuje hlavnú tému piesne – stratenú lásku.
„Джана“ je pieseň o vzťahu, ktorý sa rozpadá priamo pred očami rozprávača. V partnerkinom pohľade už nevidí ani kúsok lásky: „Больше любви нет ни грамма“ [Už v ňom nie je ani gram lásky]. Ona síce sedí vedľa neho, no myšlienkami je ďaleko, a ich spoločný „вайб“ [vibe, teda nálada a atmosféra medzi nimi] sa dávno zmenil. Najsilnejšia prosba znie: „Оставь мне хоть что-то на память“ [Nechaj mi aspoň niečo na pamiatku]. Výraz „я в серотониновой яме“ [som v serotonínovej jame] je obraz pre úplné emočné dno po strate blízkosti. A predsa sa ešte pýta: „Может вернемся в начало“ [Možno sa vrátime na začiatok].
Druhá časť je ešte bolestivejšia. Partnerka nepovedala, že „душа в цепях“ [jej duša je v reťaziach], a ich poslednú noc síce pretancujú do svitania, no ona tancuje s niekým iným. Okolo nich hučia autá a ulice spievajú, ale „не о нас“ [nie o nás]. Opakované „Джана, джана, джана“ pôsobí ako meno, oslovenie alebo refrén, ku ktorému sa rozprávač vracia, keď už nevie, čo povedať. Na konci má oceán zmyť ich stopy, no spomienka na to, čo sa stratilo, zostáva visieť vo vzduchu.