Squarciagola doslova znamená „roztrhnúť hrdlo“ a používa sa vo fráze „ridere a squarciagola“, čo znamená „smiať sa z plného hrdla“ alebo „rehotať sa“.
Je to zaujímavé slovo, pretože vyjadruje intenzitu a bezstarostnosť smiechu. V kontexte piesne Ultimo hovorí: „Ho visto gente esclusa ridere a squarciagola“ (Videl som vylúčených ľudí smiať sa z plného hrdla), čo naznačuje, že aj napriek ťažkostiam je možné nájsť radosť a smiech.
V „22 Settembre“ od talianskeho speváka Ultima znie rozhodnutie brať život taký, aký prichádza. Rozprávač radšej žije bez neustáleho pýtania, „Preferisco stringere“ [Radšej pevne držím], než aby všetko nechal tak. Túži po blízkosti, tajomstve povedanom zblízka aj po možnosti odísť a znovu v sebe objaviť túžbu. Obraz „vecchio pazzo“ [starého blázna], ktorý rozpráva ľuďom o veciach, ktoré sa nikdy nestali, pôsobí trochu čudne, ale aj slobodne: niekedy si človek vytvorí vlastný svet, aby mohol žiť aspoň na chvíľu inde.
Najsilnejšia myšlienka sa vracia v refréne: „Io la vita la prendo com’è“ [Ja beriem život taký, aký je]. Nie je to však pasívne zmierenie. Rozprávač nechce nastúpiť do vlaku smerujúceho do budúcnosti, pretože si chce vychutnať „aj obyčajnú minútu“. Dátum 22. september sa spája s konkrétnym miestom a spomienkou, kam by sa rád vrátil, no teraz to nedokáže. Namiesto písania hudby chce písať „život ľudí“ a spievať uprostred zimy, aby priniesol jar. Je to krásne veľké vyhlásenie, trochu prehnané, ale práve preto funguje: pieseň premieňa obyčajné rozhodnutie pokračovať ďalej na osobnú misiu.