Encore Une Fois Lyrics in Slovak by Patrick Bruel

Landaus označuje detské kočíky, pričom ide o pomerne staršie a poetické francúzske slovo, ktoré sa v bežných piesňach objavuje len zriedka.

V piesni sa spája s obrazom dvojíc, ktoré kráčajú pozdĺž Seiny a tlačia kočíky. Tento detail vytvára nežnú predstavu každodenného života, lásky a možnej spoločnej budúcnosti.

V piesni Encore Une Fois od francúzskeho speváka Patricka Bruela sa človek po sklamaní rozhodne skúsiť lásku znova. Keď láska „est tombé par terre“ [spadla na zem], človek má pocit, že zomrie, no prežije. Rozprávač už nie je taký naivný ako kedysi, jeho srdce má za sebou skúsenosti, a predsa sa do tejto ženy zamiluje „comme si t’étais la première“ [akoby si bola prvá]. Páči sa mi, že pieseň to neprezentuje príliš vznešene: „C’est beau, c’est con, ouais, c’est la vie“ [Je to krásne, je to hlúpe, áno, taký je život]. Slovo con je hovorové a trochu drsné, takže tento riadok znie úprimne, s úsmevom aj bez zbytočného prikrášľovania.

Refrén tvrdí, že napriek sľubom „on se dit plus jamais“ [hovoríme si už nikdy] sa dá milovať „encore une fois, encore plus fort“ [ešte raz, ešte silnejšie]. Dvojica si nesie stopy starých príbehov, no nový vzťah prijíma ako dar. Obraz sa potom presunie von, k Seine, rieke v Paríži: je pekný deň, okolo idú páry s kočíkmi, no títo dvaja zostávajú vo vnútri „des ados“ [tínedžermi], teda stále trochu mladí a hraví. On jej hladí chrbát a obaja nechávajú budúcnosť otvorenú: „On verra bien où le vent nous mène“ [uvidíme, kam nás vietor zaveje]. Je to nežná, trochu bláznivá dohoda, že minulosť nemusí mať posledné slovo.