Червонец (červonec) je starý ruský názov pre zlatú mincu, ktorá mala hodnotu desať rubľov. Je to zaujímavé slovo, pretože sa v bežnej reči už tak často nepoužíva a má historický nádych.
V kontexte piesne, kde spevák hovorí "Хоть за червонец, хоть за сто" (Či už za desaťrubľovku, či za sto), zdôrazňuje, že by zaplatil akúkoľvek cenu, aby mohol kúpiť kvety, ale v nebi ich jednoducho nie je kde zohnať. Slovo червонец tu symbolizuje peniaze a hodnotu, ktorú by bol ochotný dať.
V tejto piesni sa muž po dlhej ceste vracia k žene, ktorá naňho čakala. Neprichádza na dlhý pobyt, iba na „Сто часов“ [sto hodín], a práve preto chce každú chvíľu využiť naplno: „Скорей сними мою усталость“ [rýchlo zo mňa zlož únavu]. Táto veta neznamená doslova vyzliecť únavu, ale utešiť ho a pomôcť mu znovu nabrať sily. Prosí ju, aby priniesla na stôl všetko, čo má, a aby dnes odložila zlé správy. Veľmi pekný je aj jeho trochu vtipný výhovor: „Прости, я снова без цветов“ [prepáč, zase som bez kvetov], pretože po pol dni strávenom vo vzduchu sa vraj kvety nedajú kúpiť ani „за червонец, хоть за сто“ [za desať rubľov, hoci aj za sto]. Slovo червонец je staršie pomenovanie bankovky v hodnote desať rubľov.
Stretnutie je nežné, no krátke a neisté. Všimne si, že žena schudla a vyzerá mladšie, takže je mu ešte drahšia. Obaja vedia, že po sto hodinách ho čaká ďalšia „нелёгкий дальний путь“ [ťažká ďaleká cesta]. Jej čakanie sa v piesni mení na obraz „венок из ожиданий“ [veniec z očakávania], teda na dlhé čakanie, ktoré si nesie po celý zvyšok života. Sľuby ho neupokoja, ale verí, že ona naňho počká a on zasa priletí, hoci iba na ďalších sto hodín. Práve táto konkrétna, trochu smutná dohoda robí refrén taký zapamätateľný: dnes spolu nezaspia skoro, lebo spoločného času majú žalostne málo.