Klimtaträsket je názov jazera, ktoré sa nachádza vo Švédsku. Je to špecifický a geograficky jedinečný názov, ktorý sa v bežných piesňach často nevyskytuje.
V kontexte piesne, ktorá oslavuje jazdu na snežnom skútri Ockelbo 300, odkazuje na konkrétne miesto, kde si protagonista užíva slobodu a radosť z jazdy. Použitie tohto názvu dodáva piesni autentickosť a miestny kolorit.
Táto veselá oslava snežného skútra je zároveň malým dobrodružstvom na severe Švédska. Rozprávač každý deň čaká na svojom dvore na svoj Ockelbo 300, potom vyrazí cez Klimtaträsket, miesto pomenované v texte, a užíva si pocit slobody: „De är en frihetskänsla som jag aldrig kännt förut“ [Je to pocit slobody, aký som ešte nikdy necítil]. Skúter má podľa neho neuveriteľný výkon a s otvoreným plynom stúpa do hôr, kým sneh strieka do všetkých strán. Dokonca vidí dym z chaty alebo krčmy „bodegan“ a premýšľa, že by sa už mohol vrátiť domov. Lenže najväčšou hviezdou je stále jeho stroj, nie cieľ cesty.
Text je zábavný práve svojou úplnou oddanosťou starému skútru. Ockelbo 300 je vraj v službe od roku 1972, potrebuje zmes oleja v pomere tri percentá a občas sa objaví problém s piestnym krúžkom, no rozprávač ho aj tak vyhlási za „den bästa skoter du kan tänka dig å få“ [najlepší skúter, aký si možno predstaviť]. Opakovaný refrén „Finaste som finns“ [Najkrajší, aký existuje] znie ako milostná pieseň, len namiesto človeka je jej adresátom hlučný, trochu tvrdohlavý snežný skúter. „Hon e så grann“ [Je taká pekná] navyše používa ženský rod, ako keby Ockelbo bola krásna dáma, o ktorú sa treba starať.