Hesa znamená „zachrípnutý“ alebo „ochrípnutý“ a v texte sa objavuje vo výraze måsarna skrattar sig hesa („čajky sa smejú, až zachrípnu“).
Je to obrazné a nezvyčajné spojenie: čajky sa nesmejú doslova, ale ich hlasný krik prirovnáva k smiechu, ktorý by ich úplne zachrípil. Práve preto je toto slovo zapamätateľné a dobre vystihuje atmosféru Magalufu.
Pieseň Magaluf rozpráva o poslednej spoločnej ceste dvojice do mesta s týmto názvom. Rozprávač dúfal v prechádzky „genom vågorna“ [cez vlny] a v to, že budú kráčať „tillsammans hand i hand“ [spolu, ruka v ruke]. Namiesto romantických dní však partnerka každý večer zmizne a vracia sa až ráno. On si nahovára, že po vyspatí opice bude všetko v poriadku, lenže „varje morgon var likadan“ [každé ráno bolo rovnaké]. To je jednoduché, trochu trpké konštatovanie, ktoré sa opakuje ako zlý dovolenkový budík.
Magaluf sa tak mení z miesta poslednej spoločnej cesty na miesto rozpadu vzťahu. Partnerka sedí pri káve a sníva, akoby rozprávač vôbec neexistoval, a napokon sa dozvie, že stretla niekoho iného, keď pri nej nebol. Smutné spomienky pritom dostávajú zvláštneho komentátora: čajky sa „skrattar sig hesa“ [smejú, až zachrípnu], keď hovoria o nich dvoch. Na konci je rozprávač úplne priamy: túto zradu nikdy nezabudne a mesto Magaluf začne nenávidieť. Rovnaké miesto teda najprv znamená „ty a ja“, no napokon už len stratu.